Deň vojnových veteránov

Zúčastnili sa ho predstavitelia mesta, armáda Slovenskej republiky, zástupcovia zväzu protifašistických bojovníkov, rímskokatolícka cirkev, zástupcovia a študenti našich škôl.

Kostolné zvony o 11:11 hod. zvonili na počesť padlým.Tento čas pripomína chvíľu, keď 11. novembra 1918 utíchli zbrane prvej svetovej vojny.

Potom zaznela slovenská hymna, Mgr. Jaroslav Broz prečítal báseň Krvavé sonety od Pavla Országha Hviezdoslava. Potom odzneli príhovory primátora Ivana Šašku a Bernarda Adámusa, ktorí pripomenuli dôvod a zmysel tejto spomienky. Modlitbu za zosnulých prednesol pán kaplán. Vojaci položili k pamätníku veniec z červených makov.

Ďakujeme všetkým, organizátorom, školám, spolkom a občanom za účasť.

Nech dnešná spomienka zostane živá v našich srdciach a nech je výzvou k mieru, úcte a zodpovednosti.

FOTOGALÉRIA 

História:

Na začiatku 20. storočia zasiahli svet dva obrovské vojnové konflikty. Prvý z nich nazývaný aj veľká, neskôr prvá svetová vojna.

Z histórie vieme, že 11. novembra 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte zaznela posledná salva, čím sa skončila prvá svetová vojna, ktorá trvala viac ako štyri roky. V prvej svetovej vojne zahynulo viac ako 8,5 milióna vojakov, ďalších viac ako 20 miliónov bolo zranených alebo zmrzačených.

Prvá svetová vojna pripravila niektoré krajiny o celú generáciu mužov. Vojny, tá prvá i tá druhá svetová, priniesli ničenie, skazu, bolesť a smútok. Vojna mení životy rodín — pripravuje rodičov o deti, deti o rodičov, ničí ideály, ničí obydlia, krajinu... Útrapy vojakov aj civilistov si ani nevieme predstaviť. Predstava moci, nadvlády, nadradenosti, nenávisť k ľuďom iného vierovyznania... to viedlo fanatické, choré hlavy vodcov do vojen.

Nepozerali sa na utrpenie iných, ale iba na vlastný blahobyt a spokojnosť. Obeťami vojnového konfliktu sa stali i naši rodáci. Za slobodu zaplatili tým najcennejším, svojimi životmi. Nestihli ani zostarnúť.

Mier v našej krajine však znamenal slobodu a rozpad rakúsko-uhorskej monarchie, teda novú cestu pre Slovákov v prvej Československej republike.

Od roku 1920 červený mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prijali vojnoví veteráni na celom svete. Tradícia osláv siaha do roku 1919, keď si v tento deň v Londýne, v Paríži i v mnohých iných mestách pripomenuli prvé výročie ukončenia 1. svetovej vojny.

V posledných rokoch si táto tradícia nachádza svoje miesto aj na Slovensku.

Červený mak ako symbol sa objavil v básni kanadského lekára Johna McCrea „Na flámskych poliach“. Počas vojny tento lekár slúžil ako vojenský chirurg, no bolesť, útrapy a smrť sa ho hlboko dotýkali. Vysporiadať sa s tým mu pomohlo písanie poézie. Opisuje v nej utrpenie vojakov na flámskych poliach, kde rástli divé maky, kde napokon na týchto poliach aj spočinuli. Červený mak z jeho básne je obrazom preliatej krvi na svetových bojiskách.

Hrôzy a útrapy z tejto vojny zostali tak hlboko vryté do vedomia jej účastníkov, že bezprostredne po tom, ako vojna skončila, bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov alebo aj ako Deň červených makov.

A preto 11. novembra o 11-tej hodine a 11-tej minúte sa rozozvučali aj v našom meste zvony mieru na počesť vojakov, ktorí padli v bojoch za našu slobodu a životy. Pamätajme na ľudí, ktorí položili svoje životy pre životy budúcich generácií, využime tento deň a uctime si bojovníkov, ktorí formovali naše dejiny.

Zapáľme teda sviečky, aby svietili na pamiatku padlým, ale aj nám, živým, na cestu k mieru a porozumeniu medzi ľuďmi celého sveta.