Menu
Mesto Tvrdošín
mestoTvrdošín

Vítame Vás na stránke mesta Tvrdošín

rozšírené vyhľadávanie
Kontakt

Adresa
Mesto Tvrdošín
Trojičné námestie 185/2
027 44 Tvrdošín

Tel.: 043/530 90 11
Fax: 043/532 21 07
Mail: tvrdosin@tvrdosin.sk

ďalšie kontakty

História farnosti

Štefan I. založil po roku 1000 ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré sa takmer celé rozprestieralo na slovenskom etnickom území. Od Nitry smerom na Krakov ležal nitriansky archidiakonát, do ktorého bola začlenená farnosť Tvrdošín. Tvrdošínska farnosť preto odovzdávala desiatky zoborskému opátovi. Podľa Marsinu (1971) prvá zmienka o Tvrdošíne je v zoborskej listine z r. 1111. (Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I.). Podľa Šaškyho sa už v r. 1113 spomína, že na trase poľskej cesty bol majetok zoborských benediktínov v Kláštore pod Znievom a strážna veža v Tvrdošíne, pri ktorej sa vyberalo mýto. Š. Šmálik z toho usudzuje, že už v tom období tu museli byť počiatky farnosti Tvrdošín. Zriadenie hlavnej colnej stanice, neskoršej tricezimy v Tvrdošíne, popri ostatných desiatich, ktoré boli v Uhorsku, sa predpokladá, že Tvrdošín bol už vtedy rozvinutou obcou. Pápež Ján XXII. poslal v r. 1311 z Avignonu do Uhorska dvoch legátov - Raimunda de Bonofato a Jakuba Berengaria, aby vyberali štvrťročné desiatky z príjmov duchovných na pomoc Svätej zemi, ako aj na výdavky výprav podniknutých proti odporcom a nepriateľom viery. O svojom rozhodnutí upovedomil pápež kráľa Karola Róberta (1308 - 1342) a ostrihomského arcibiskupa Čanada (1330 – 1349). Raimund pochodil za dva roky (1332 - 1333) celé ostrihomské arcibiskupstvo, do ktorého patril aj Tvrdošín. Raimundove poznámky sa podľa Š. Šmálika zachovali v tajnom vatikánskom archíve. Legát našiel na Orave dve farnosti, ktoré tu vtedy existovali a to farnosť Aravia (Oravský Podzámok) a farnosť Turdesen (Tvrdošín). V Aravii, na zámku bol farárom Martin (kostol bol tu vtedy podľa historických záznamov v najvyššej časti Oravského zámku). V Tvrdošíne bol kňaz Peter, ktorý mal príjem 1 hrivnu striebra a zaplatil 6 grošov. Keďže to boli desiatky z celej úrody, dá sa vypočítať, aká bola celková úroda v Tvrdošíne. Táto činila desať hrivien, čo bola hodnota, za ktorú bolo možné v tom období kúpiť 10 párov volov alebo 40 párov bravov. Podľa Pajdušáka a Buššu, fara v Tvrdošíne sa uvádza v listinách až v roku 1397, ale - ako zdôrazňujú spomínaní autori - bezpečne možno tvrdiť, že bola zriadená už za Ľudovíta I. keď sa Tvrdošín stal mestečkom a mal právo voliť farára.

Obdobie protestantizmu na Slovensku a v Tvrdošíne

Protestantizmus na Slovensku šírili nemeckí kolonizátori zakladajúci niektoré mestá, najmä na Spiši a podporovala ho aj uhorská šľachta. V prípade Tvrdošína a Oravy vôbec, to boli Thurzovci. Podľa Šmálika boli v r. 1560 na Orave len tieto farnosti: Tvrdošín, Trstená, Sedliacka Dubová, Kubín, Veličná a Žaškov. Novozaložené obce, za Oravskou Magurou dostali faru v Lokci, v r. 1565. Ostrihomský arcibiskup M. Olah (1553 – 1563) chcel poznať náboženský stav arcidiecézy podľa smerníc Tridentského snemu preto poslal vizitátorov do všetkých farností, aby zistili, aký je tam náboženský stav. V Tvrdošíne boli v tomto období dve vizitácie a to v r. 1559 a v r. 1560. V r. 1559 bol v Tvrdošíne farárom Šimon Poliak a v r. 1560 Michal. Patrocínium kostola na námestí bolo Všetkých svätých. Sviatosti sa tu vysluhovali katolíckym spôsobom. Za čias spravovania farnosti kňazom Michalom je poznamenané, že niektorí veriaci si žiadali prijímať pod obidvoma spôsobmi. Spovedali podľa starého spôsobu, zatiaľ čo, napríklad v Žaškove, už bola hromadná spoveď. Obidvaja kňazi boli ženatí, podobne i na iných farách, ale to neznamenalo, že boli protestanti, pretože kráľ Ferdinand I. podal na Tridentský snem žiadosť o povolenie ženby pre kňazov. Okrem toho kráľ žiadal aj povolenie prijímať pod spôsobom vína, lebo tým chcel získať českých utraqistov, čiže kališníkov. Snem sa skončil ažv r. 1563. Kňazi v nádeji, že to bude povolené sa poženili, ale snem žiadosť zamietol, teda zamietol aj porušenie celibátu. Podobne aj podávanie sv. prijímania pod obojím spôsobom. Spomínaný kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, ktorý bol na námestí, zhorel. Oltár bol prevezený do dreveného kostola na miestnom cintoríne, ktorý bol pôvodne zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, ale podľa premiestneného oltára prešlo naň patrocínium Všetkých svätých. Podľa Zocha existovala v Tvrdošíne od roku 1551 – 1706 tvrdošínska evanjelická cirkev. Ako prvý evanjelický farár v Tvrdošíne sa spomína v r. 1577 Michal Rozenberský, ktorého dosadil ešte František Thurzo. František Thurzo zomrel na zámku Lietava v r. 1574. Protestantizmus na Orave sa rýchlo šíril najmä za čias panovania jeho syna Juraja Thurzu (1585 – 1616). Juraj Thurzo podľa zásady: “Cuius regio, eius religio“, teda koho kraj, toho náboženstvo za krátky čas obrátil celú Oravu na protestantizmus. Kazatelia obsadili katolícke fary a v obradoch ešte neboli veľké rozdiely. Diferenciácia vierovyznania obyvateľov medzi katolíkov a evanjelikov sa začala až okolo r. 1600. Do farnosti Tvrdošín, okrem Štefanova, Ľavkova a Krásnej Hôrky a od r. 1567 i Zábiedova, patrila aj Nižná. Tu bol oddávna kostol. Tvrdošínska farnosť spravovala aj obce, ktoré vznikli pred r. 1556 (Podbiel a Oravský Biely Potok) a od r. 1593 aj Habovku a Zuberec. Juraj Thurzo založil preto farnosť v Nižnej, aby obce Studenej doliny mali bližšie do kostola. Dňa 7.12.1609 sa Juraj Thurzo stal palatínom – prvým ministrom Uhorska. Pri voľbe sľúbil, že bude mať v úcte staré práva katolíkov, no sľub nedodržal. Keď sa dostal do tejto vysokej funkcie, uzákonil luteránske náboženstvo evanjelikov augsburského vyznania tým, že v r. 1610 na Žilinskej synode založil tri evanjelické superintendencie na strednom a západnom Slovensku. Pre Liptov, Oravu a Trenčín superintendentom sa stal Thurzov poradca, bytčiansky farár Eliáš Láni. Na synode v Žiline Láni preložil Lutherov malý katechizmus, podľa ktorého sa potom vyučovalo náboženstvo. Superintendenti mali nariadené každoročne navštíviť zbory a dohliadať, ako sa tam káže a vyučuje. Eliáš Láni čoskoro navštívil všetky jemu zverené zbory, z ktorých na Orave bolo osem. Boli to: Veličná, Žaškov, Dolný Kubín, Sedliacka Dubová, Nižná, Tvrdošín, Trstená, Lokca. V r. 1611 Láni navštívil Tvrdošín. V zápisnici z tejto vizitácie sa uvádza, že kostol na námestí má na dvoch vežiach po dva zvony, teda štyri zvony. V roku 1626 bol drevený kostol v strede mesta Tvrdošína poškodený. Preto v roku 1628 postavili murovaný kostol s vežou. Svedčí o tom udaný rok vo vchode kostola pod vežou. Z toho roku bol aj vzácny zvonec na rukoväti – “ umieračik “, ktorý počas II. svetovej vojny zmizol. Mal nápis: “In omnem terram exuit sonus eorum 1628” (do celej Zeme vyšiel ich hlas, 1628). V r. 1637 kostol v Tvrdošíne zhorel aj so štyrmi zvonmi a vežovými hodinami. Po potlačení Veselényiho sprisahania v r. 1674, Leopold I (1657 – 1705), odobral evanjelikom kostoly, lebo veľa kazateľov bolo zapletených do tohto sprisahania a odchádzalo do vyhnanstva. Do vyhnanstva odišiel i Ján Gasteri. V tom období začínajú katolícki kňazi opäť svoju pastoráciu. Protestantská éra trvala v Tvrdošíne, podobne ako i na celej Orave, približne 100 rokov.

 

Rekatolizácia farnosti Tvrdošín

V tom čase nebolo na Orave katolíckeho kňaza, i keď časť obyvateľov Oravy bola katolíckeho vierovyznania. Náboženské úkony (krsty, pohreby a pod.) konali licenciáti - laickí katechéti, ktorí prichádzali na Oravu zo Spiša (napr. z Novej Belej) a iných spišských obcí. V tom období bolo v Tvrdošíne niekoľko katolíckych rodín. Boli to najmä ľudia pracujúci pri tricezime, ktorí nepodliehali zemepánovi, ale priamo kráľovi. Medzi nimi sa vyznačoval Matej Rokoš, ktorý sa v týchto časoch exponoval za katolicizmus. Oravskí katolíci sa dožadovali svojho kňaza na sneme v Bratislave. Z príkazu kráľa Ferdinanda III. (1637 - 1657) boli vymenovaní misijní administrátori. Boli to pravdepodobne bratia: Ján Kvasnievsky, ktorý bol vymenovaný pre Tvrdošín a Trstenú a Jakub Roman Kvasnievsky, pre Nižnú, Sedliacku Dubovú a Zákamenné. Pre odpor Thurzovcov museli však v tejto misijnej činnosti prestať. Ako píše V. Bušša (1967), na zákrok spišského prepošta zaručil na Orave gróf Thököly už slobodné vyznávanie viery 29.3.1650 a v r. 1651 mu uložil kráľ vyznačiť miesta pre kostoly katolíkov. Na žiadosť katolíkov bol ustanovený stály katolícky kňaz pre Oravu – Ján Ščechovič, z Ratulova, (dnes na území Poľska), ktorý sa usadil v r. 1653 v Čimhovej. Pôsobil tu ako vicearchidiakon (dekan). Superintendent Joachim Kalinka napísal o tom vo svojej vizitácii: “Vystaven kostel v Čimhové, kam mnohé dědiny ku všem obradúm pristupují”. V Tvrdošíne Ščechovič slúžil bohoslužby v dome Mateja Rokoša, kde mal uložené veci potrebné pre bohoslužby, iba kalich si donášal duchovný z Čimhovej. Toto spomína Ščechovič vo svojom testamente, ktorý napísal 1.4.1659 v obci Oravka, kde potom 25. 5.1659 zomiera a kde je aj pochovaný. Šmálik konštatuje, že postupnou katechizáciou bolo všetko obyvateľstvo Tvrdošína katolíckeho vyznania. Určité obdobie sa obyvatelia evanjelického vyznania udržali v Medvedzí a v Zemianskej Dedine, a to u zemianskych rodín. Hovorí, že k upevneniu katolíckej viery na Orave dopomohlo aj to, že niektoré dcéry palatína Juraja Thurzu sa vydali za katolíckych šľachticov a potom podporovali už katolíkov. Boli to najmä rodiny Draškoviča, Erdödyho, Palffyho, Zichyho a pod. Z významných historických udalostí farnosti Tvrdošín nemožno nespomenúť rok 1776, kedy farnosť Tvrdošín bola odčlenená od ostrihomskej arcidiecézy a bola pričlenená do novozriadenej spišskej diecézy. Do farnosti Tvrdošín vtedy patrili filiálky Krásna Hôrka, Medvedzie, Horný Štefanov, Dolný Štefanov, Ľavkovo a Zábiedovo. V roku 1787 bola filiálka Zábiedovo, pričlenená do farnosti Trstená.

 

Kostoly v Tvrdošíne

Ako sme už spomínali – podľa Buššu (1967) - fara v Tvrdošíne sa uvádzala v listinách až v r. 1397, ale bezpečne vraj možno tvrdiť, že bola zriadená už za Ľudovíta I., keď sa Tvrdošín stal mestečkom a v pridelených privilégiách mal i právo voliť si kňaza. Podľa Langera a kol. pochádza však existencia kostola a fary v Tvrdošíne už z roku 1395, ale nemožno tvrdiť že súčasný objekt kostola je z tohto obdobia. Kanonická vizitácia už v r.1559 uvádzala v Tvrdošíne kostol Všetkých svätých ako “ utcunque extructa”, pričom vtedy ešte neexistoval druhý kostol (dolný), na súčasnom Trojičnom námestí. Bušša hovorí, že až okolo r. 1600 boli v Tvrdošíne dva kostoly. Obidva boli drevené.

 

Za  správnosť a obsah zodpovedá : Mgr. Čelková

Mesto

Dotácie

Fond na podporu športu

Tabuľa - multifunkčná športová hala s prekrytím

Eurofondy

Eurofondy

Interreg V-A

Interreg V-A

Oznámenie o prerušení dodávky elektriny

Stredoslovenská distribučná a.s.

Preklad (translations)

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, utorok 19. 3. 2024
oblačno 5 °C -3 °C
oblačno, slabý severovýchodný vietor
vietorSV, 2.68m/s
tlak1022hPa
vlhkosť52%
Mapa webu RSS Verzia pre seniorov

Facebook

Oznamy mestského rozhlasu

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:7
DNES:133
TÝŽDEŇ:984
CELKOM:2391987

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Partnerské weby