ČO PATRÍ A ČO NEPATRÍ DO KOMPOSTÉRA

Dve tretiny odpadkov z kuchyne, pokosená tráva, lístie, vňať zo zeleniny, zvädnuté kvety nemusíte hádzať do odpadu. Všetko sa dá premeniť v cenný humus. Stačí kompostovať. Do kvalitného kompostu môžete pridať skoro všetky organické odpady z dvora, záhrady aj domácnosti. Ideálna je čo najrôznorodejšia zmes materiálov. O premenu odpadu sa postarajú baktérie, plesne, červy a iné pôdne organizmy, ktoré ho spracujú na cenné hnojivo. Do pôdy sa tak môžu dostať naspäť cenné živiny. Pri správnom postupe nehrozí ani zápach!

Do kompostu patria: do kvalitného kompostu môžeme pridať skoro všetky organické odpady z dvora, záhrady aj domácnosti. Ideálna je čo najrôznorodejšia zmes materiálov.

• odpad z domácnosti (zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, malé množstvá varených jedál, ale nie mliečne alebo mäsové výrobky, potraviny, čaj, kávový výluh, črepníkové kvety, vysušené kytice, zemina),
• odpad zo záhrad (kvety, štiepky, piliny, pokosená tráva, konáre, lístie, slama, zvyšky po zbere ovocia a zeleniny, nahnité ovocie, výkaly drobných hospodárskych zvierat, burina),
• iný biologický odpad (popol z dreva, hobliny, hnoj, vlasy, perie, papierové obrúsky a servítky), zvyšky varených jedál sa odporúča dávať len v malých množstvách. Zmiešame ich s väčším množstvom suchého materiálu.

Do kompostu nepatria : Zvyšky mäsa, kosti, ryby, mliečne výrobky, piliny z drevotriesky, uhynuté zvieratá, väčšie množstvo odrezkov ihličnanov, chemicky ošetrené materiály, druhotné suroviny (kovy, plasty, sklo, textil či papier), chemikálie a lieky, lakované drevo, popol z uhlia a koksu, výkaly mäsožravých a chorých zvierat, chemikálie.

Správne kompostovanie

Starostlivosť o záhradu počas roka prináša množstvo organického odpadu. Niektorí majitelia ho vyhadzujú do kontajnera, iní ho spaľujú a znepríjemňujú tak život susedom v okolí. Ak nám záleží na prírode a životnom prostredí, je tu jednoduchý a overený spôsob, na správne využitie odpadu : premeniť ho na kvalitné hnojivo. Ide o kompostovanie. Vyrobiť kvalitný kompost v priebehu niekoľkých mesiacov nie je nemožné. Dôležité je, aby mali baktérie a pôdne organizmy pre svoj život vhodné podmienky. Výhodou správneho výberu kompostéra, ktorým je aj KOMP  je ochrana biomasy pred nástrahami počasia. Počas dažďa bráni vyplavovaniu živín, v teplých a veterných dňoch zabraňuje vysychaniu kompostu.

Výber správneho miesta

Pri domácom kompostovaní neexistujú takmer žiadne legislatívne obmedzenia. Pri zakladaní kompostu však odporúčame zohľadniť niektoré zásady a pravidlá overené v praxi.

Kompostér umiestnime tak, aby:

• bol na našom pozemku alebo aby sme mali súhlas vlastníka pozemku
• nebol v blízkosti zdroja pitnej vody ani v záplavovom území
• pre zlepšenie prístupu mikroorganizmov a pôdnych organizmov ku kompostovanému materiálu    je potrebné zabezpečiť priamy kontakt so zemou
• nebol vzdialený od zdroja biologického odpadu a prístup k nemu bol aj za daždivého počasia
• nebol vystavený celodennému priamemu slnku, lepší je polotieň
• sme mali dostatočný priestor okolo zásobníka na manipuláciu s náradím
• aby neprekážal susedom

Základné podmienky kompostovania

Pravidlom úspešného priebehu kompostovania je rôznorodá skladba materiálov, optimálna vlhkosť a dostatok vzduchu.

Veľkosť a skladba materiálov

Pri ťažšie rozložiteľných materiáloch (uhlíkatých), ako sú drevo, tvrdšie časti zeleniny, stonky starších rastlín, platí základné pravidlo, že čím sú menšie častice, tým rýchlejšie sa skompostujú. Ideálne je využiť záhradný drvič. Mäkké šťavnaté materiály (dusíkaté), hnoj, pokosená tráva, kuchynský bioodpad - sú ľahko rozložiteľné, preto ich je potrebné zmenšovať. Dobrý rozklad zabezpečí vyvážené miešanie materiálov. Platí, že dusíkaté materiály, musíme zmiešavať s uhlíkatými a ich objemový pomer by sa mal približovať k 1:1.

Prístup vzduchu a vody

Pri kompostovaní sa využívajú prirodzené procesy v prírode. Pôdne mikroorganizmy v spolupráci s drobným hmyzom požierajú biologický odpad a premieňajú ho na kvalitný substrát. Správne kompostovanie si vyžaduje: vzduch,  vlhko, mikroorganizmy. Vzduch sa do kompostu dostáva medzerami v tele kompostéra, ale aj vrstvením a zmiešavaním odpadu rôznej veľkosti a štruktúry, cez trsy rastlín s koreňmi, nastrihané stonky a konáriky, zvyšky z kuchyne až po nadrobno nasekanú trávu. Navyše sa odporúča kompost raz za čas „obrátiť" pomocou vidiel. Kompostované baktérie potrebujú okrem živín aj neustály prísun vzduchu a dostatok vlhkosti. Ak im dokážeme zabezpečiť vyváženú kombináciu, začnú sa množiť rýchlym tempom. Aj tu platí že, čím menšie častice do kompostu dáme, tým sa skôr skompostujú. Platí však aj pravidlo, že čím sú častice menšie, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho kompost iba hnije a zapácha. Preto je potrebné masu z času na čas prevzdušniť pomocou aerátora kompostu.

Poloha

Stanovište v tieni alebo polotieni zabezpečí dostatočnú vlhkosť s výnimkou suchého leta. Keď hrozí preschnutie, kompost zalievajte odstátou vodou. Nič hrozné sa nestane, ak preschne, no určite sa spomalí, až zastaví proces rozkladu. Tým, že kompostér má spojenie so zemou a zároveň medzi rôzne vrstvy prihodíte niekoľko lopát pôdy, zabezpečíte prísun mikroorganizmov. Ak chcete kompostovanie urýchliť alebo zloženie kompostu nie je ideálne, pomôžte si dokúpením kompostovacích baktérií.

Správna vlhkosť

Ďalšou podmienkou dobrého kompostovania je správna vlhkosť. Nedostatok vlhkosti spomaľuje až zastavuje proces rozkladu, nadmerná vlhkosť spôsobuje nežiadúci hnilobný proces. Do uzavretého kompostéra sa bez našej pomoci voda nedostane, preto je dôležité správnu vlhkosť kontrolovať a v prípade potreby ju doplniť poliatím, prípadne znížiť pridaním suchých materiálov. Správnu vlhkosť možno zistiť iba rukou. Ak z materiálu vytlačíme iba niekoľko kvapiek - je všetko v poriadku. Vtedy je kompost zrelý.

Využitie kompostu

Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobnohrudkovitú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. O zrelosti kompostu sa môžeme presvedčiť jednoduchým testom klíčivosti. Do nádobky s vlhkým preosiatym kompostom vysejeme semienka žeruchy siatej, a ak počas týždňa väčšina semien vyklíči, môžeme kompost použiť v záhrade. Obyčajne trvá rok, kým kompost dozreje. Drevnaté konáriky a stonky potrebujú i dlhší čas. Pridanie mikroorganizmov môže proces urýchliť až na tri mesiace v prípade nedrevnatého obsahu.
Najčastejšie sa hotová zmes vysypáva v predjarí priamo na záhony, kým sa rozvinú listy. Malou motykou ho môžete zapracovať do pôdy, pri príprave pre zeleninové záhony zarýľovať. Na trávnik je vhodný iba preosiaty kompost a vo veľmi tenkej vrstve. Poslúži aj pri vysádzaní letničiek a muškátov do kvetináčov. Zmiešajte ho s pôdou, samotný je príliš „silný" a mohol by spáliť korienky.

www.priateliazeme.sk, www.komposter.sk