V Bratislave Oravu nepovažujú za súčasť Slovenska, ľudia tu asi veria nesprávnym politikom, tvrdí primátor Tvrdošína

Koľko tranzitných áut vrátane nákladnej dopravy priemerne križuje cesty Tvrdošína?

Výsledky celoštátneho sčítania dopravy zo Slovenska cez Poľsko k Baltickému moru či pobaltským krajinám sú z roka na rok kritickejšie. Keďže Tvrdošín je križovatka dopravy, smer Krakov, respektíve Bialsko Biala, možno smelo povedať, že Tvrdošín bude tým smerom najviac zaťažený dopravou na Poľsko aj v rámci Slovenska. Výsledky sčítania v roku 2015 nám zadefinovali číslo 16 014 dopravných prostriedkov. Porovnávajúc rok 2019 s rokom 2015 sa dá táto skutočnosť vyhodnotiť ako jednoznačný nárast dopravy minimálne o 50 % s tým, že niektoré dni v týždni sú také kritické, že ľudia v niektorých hodinách nemajú šancu pešo prejsť cez cestu, pretože doprava cez mesto je v trvalých a neprerušovaných kolónach áut.

Hovoríte, že doprava smerom do Poľska naberá na intenzite, ako to bolo pred desiatimi rokmi?

To, že doprava smerom na Poľsko naberá každým rokom na narastajúcej intenzite, je nepopierateľné. Keď sa povie, že od roku 2009, teda za uplynulých 10 rokov stúpla doprava cez mesto o viac ako 100 percent, tak sa vôbec nebudeme mýliť.

V akej kategórii automobilov sa situácia najviac zhoršila?

V kategórii kamiónov, čo znamená, že ako keby všetky kamióny do Poľska prechádzali iba cez Tvrdošín.

Mestám a obciam na Orave došla trpezlivosť. Starostovia plánujú pre preplnené cesty protestovať. Koľkých miest a obcí na Orave sa táto iniciatíva, chuť protestovať, týka?

Zdá sa, že občania miest a obcí Oravy už rezignovali, lebo zistili, že v Bratislave vo vláde či na ministerstve dopravy už Oravu nepovažujú za súčasť Slovenska. Platí to tiež o poslancoch parlamentu za Oravu, ktorí po roku 2010, keď sa otváral obchvat Trstenej a obchvat Tvrdošína bol projekčne pripravený, prichádzajú s touto témou iba vtedy, keď sa znova blížia parlamentné voľby, nehovoriac o nezáujme všetkých ministrov dopravy či všetkých vlád za posledných 10 rokov.

Už viete, akú formu by mal mať protest a kedy ho chcete zrealizovať?

Pokiaľ ide v súčasnosti o nejaký pripravovaný protest či nejaké aktivity niektorých politických strán, tak to považujem znova iba za zneužívanie tejto nepriaznivej situácie, v ktorej sa nachádza Orava, a ktorej protesty už nepomôžu. Pokiaľ ide o začatie výstavby obchvatu Tvrdošína, odkazujem organizátorom nejakých protestov, aby svoje aktivity sústredili na prípravu výstavby ďalších úsekov R3 cez Oravu, ktorých len projektová príprava je v nedohľadne, pretože túto je potrebné urgovať nie na Orave, ale radšej v Bratislave na ministerstve či na NDS.

V minulosti sa už okolo dostavby R3 veľa popísalo aj naprotestovalo, ale nič nepomohlo. Vy ste v úrade už vyše tri desaťročia, rovnako dlho čakajú obyvatelia Oravy na rýchlostnú cestu. Veríte, že sa celej cesty, prípadne obchvatu Tvrdošína dočkáte?

Je pravda, že o výstavbe rýchlostnej cesty R3 na Orave sa rozpráva minimálne už tri desaťročia. Za toto obdobie sa síce realizovali obchvaty Dolného Kubína či Oravského Podzámku ako samostatné úseky, ktoré aspoň čiastočne zlepšili situáciu na Orave, pričom odvtedy stúpla doprava cez Oravu už minimálne o 300 %. Aj keď občania Oravy stále dúfajú, že cesta cez Oravu, ktorá je zadefinovaná ako R3, sa raz musí vybudovať, mne neostáva tiež nič iné, iba veriť, že obchvat Tvrdošína sa začne stavať čo najskôr, a to ešte tohto roku, pretože pre túto výstavbu je všetko pripravené, až na ukončenie verejného obstarávania, ktoré prebieha nepochopiteľne už takmer celý rok a do dnešného dňa stále s nejasným výsledkom.

Tie protesty v minulosti mali formu petície i blokovania cesty. Prečo sa napriek občianskej angažovanosti nič nezmenilo? Sú za všetkým len problémy okolo verejného obstarávania?

Aj keď protesty na Orave  mali v minulosti skôr pokojnú formu bez blokovania dopravy, ktoré považujeme naozaj iba za symbolické a neúčinné riešenia, pri ktorých sa z času na čas prezentujú iba niektoré politické strany, ktoré sa chcú  zviditeľniť. Chcem iba dodať, že ľudia aj na Orave  pravdepodobne veria nesprávnym politickým stranám či  nesprávnym politikom, ktorí sa po voľbách o Oravu už nezaujímajú.

Verejné obstarávanie na firmu, ktorá postaví obchvat Tvrdošína, sa začalo už v auguste 2017. Mohli by ste v krátkosti zhrnúť, prečo sa to ešte nerozbehlo?

Celý problém nastal ešte v roku 2010, keď po vtedajších parlamentných voľbách prišiel prestrihnúť pásku už vybudovaného obchvatu Trstenej vtedajší minister dopravy pán Figeľ. Hneď vtedy už mal poklepať základný kameň na obchvat Tvrdošína. Nestalo sa a nové vlády dali Orave vždy zbohom, pričom tento stav už aktuálne  trvá takmer 10 rokov, pretože sa tu nič nedeje, pričom na Orave tak akurát padajú mosty, ktoré by boli vydržali, keby bola R3 hotová. Aj keď po voľbách prišli do parlamentu noví poslanci a boli tu nové vlády, znova nikto z nich nemal záujem o cestu cez Oravu, ktorú radšej zďaleka obchádzajú.

Má ministerstvo dopravy, či už v tomto zložení, alebo vo všeobecnosti ako inštitúcia, vašu dôveru?

Nechcem hodnotiť ministerstvo dopravy ako inštitúciu vo všeobecnosti, pretože by som im musel dať za Oravu ešte horšiu známku ako päťku v škole. Zdá sa, že v Bratislave o Orave stále hovoria, že Orava je aj tak pánu Bohu za chrbtom. Z toho všetkého a čo určite platí, je to, že politici potrebujú Oravu iba pred voľbami, najmä keď  politické strany potrebujú hlasy Oravcov na to, aby sa dostali do parlamentu. Takže o dôvere politikov či ministrov slovenskej vlády  k Orave už dlho pochybujem.

Kedy ste naposledy rokovali s ministrom či s NDS?

Keďže súčasný pán minister dopravy má tiež ďaleko na Oravu, tak ho to ospravedlňuje, čo platí aj o predchádzajúcich ministroch už takmer 10 rokov. Pokiaľ ide o pracovníkov NDS, tak tie vzťahy boli a stále sú seriózne, či už pri realizácii projektovej dokumentácie, vysporiadania pozemkov a najmä pri ochote realizovať výstavbu, a to aj z vlastných finančných  prostriedkov Národnej diaľničnej spoločnosti. To platilo a platí až po dnes, za čo sa im chcem aj touto cestou poďakovať, pretože aspoň oni cítia s Oravou a radi by nám cestu postavili čo najskôr. Chýba tu však záujem našich politikov.

Autor: Ľudovít Kusal

Zdroj: www.parlamentnelisty.sk