Slovo mladým

K čomu by nám bol život bez emócií a zážitkov? A tí štyria, čo tam sedia ich už majú prebohaté, lebo vek prináša nielen vedomosti, ale hlavne skúsenosti.

Mladí ľudia sa nezamýšľajú, kde by bolo treba pridať lavičky, lebo ten kopec na Medvedzie je každý rok  akýsi „vyšší“, ani to nie, že je pokazené zábradlie, alebo jedna kocka na dlažbe chýba a môže spôsobiť vážny úraz, alebo aj finále staršieho človeka. Toto si mladí nevšímajú, lebo srdce im ide ako hodinky a dych je tiež – ako hovoria mladí, „super“. My starí vieme, že nie sme „frajeri“, keď vieme používať gombík, ale vieme, že hrdina je otec myšlienky, kto prvý gombík zostrojil.

Nikto nemá rád mentorovanie. Ale neškodí si pripomenúť, že všetko nové vzniká na predchádzajúcom. Pamätám sa, ako my mladší kolegovia, sme boli pyšní, že ovládame echokardiogragiu, nové metódy v diagnostike, ale sme si neuvedomili, že pred nami boli iní, ktorí liečili a aj vyliečili tisíce dospelých i detí len pomocou ucha a fonendoskopu, zdravého rozumu a citu. Treba mať úctu k predkom a byť vzorom pre budúcich.

Celá situácia s aroganciou začala keď sme v pozdrave zabúdali na ráno i večer a vraveli len „dobrý“. A teraz sa čudujeme ako sa ľudia správajú v našom parlamente, a pritom sme ich volili my.

Čokoľvek v živote budete vy, mladí robiť, robte v láske a so srdcom. Majte víziu a majte i plán B, lebo vidíme, že svet okolo nás sa rýchlo mení.

Sú tu Vianoce. Ďakujeme všetci za chlieb náš každodenný, ale i za ľudí, ktorých sme v živote stretli, niečo sme sa od nich naučili a od tých, ktorí nás posunuli v myslení i cítení. Nezabúdajme na svoje korene.

Starí i mladí sme v živote na jednej lodi, preto by sme mali byť spojení vzájomnou svornosťou.

Adriana Rašková