Ľudovít Kukorelli - pripomíname si 110 rokov od jeho narodenia

Zúčastnili sa ho predstavitelia mesta a zástupcovia zväzu protifašistických bojovníkov.

FOTOGALÉRIA

Ľudovít Kukorelli (* 6. októbra 1914  † 24. novembra 1944 )

Narodil sa 6. októbra 1914 v Krásnej Hôrke pri Tvrdošíne v rodine úradníka. Jeho matka bola učiteľka. Svoje neobvyklé priezvisko zdedil po starom otcovi, pôvodom z Talianska, ktorý v druhej polovici 19. storočia prišiel na Slovensko, ako odborník na stavbu železníc. Mal dvoch bratov a sestru. Jeho rodina sa roku 1924 presťahovala do Kuzmíc, kde skončil i meštiansku školu. Onedlho sa však presťahovali znovu, a preto v roku 1932 zmaturoval na reálnom gymnáziu v Košiciach. Následne nastúpil na prezenčnú vojenskú službu, ktorú ukončil v hodnosti podporučíka roku 1934. Na vlastnú žiadosť sa prihlásil do armády, aby sa mohol stať letcom. Bol pridelený k leteckému útvaru v Prešove. V roku 1937 sa stal dôstojníkom z povolania a bol povýšený na poručíka.

24. novembra 1944 jednotka partizánov pri dvojhodinovom ústupovom boji prechádzala medzi sovietskymi a nemeckými postaveniami mínovým poľom, navyše v krížovej paľbe nemeckých mínometov a delostrelectva. Telo Ľudovíta Kukorelliho našli asi 25 m od brehu rieky Laborec, iba 150 metrov od sovietskych zákopov. Asi pol roka po pohrebe v Habure jeho telo exhumovali a v Košiciach vykonali súdnu pitvu, pri ktorej zistili, že ho usmrtila guľka kalibru 6,35 mm. Zbrane takéhoto kalibru neboli bežnou súčasťou výzbroje frontových jednotiek ani jednej zo strán. Presné okolnosti jeho smrti neboli dodnes objasnené, viaceré indície nasvedčujú, že súviseli s činnosťou kapitána Kokina v partizánskom zväzku Čapajev.[3] Ako jediný účastník SNP mal Kukorelli pohrebný obrad v Dóme svätej Alžbety v Košiciach. Pochovaný bol pôvodne v Parku generála Petrova v Košiciach, kde sa teraz nachádza jeho pomník s bustou od Arpáda Račka (bronz 1958). V súčasnosti je pochovaný na vojenskej časti Verejného (tzv. južného) cintorína v Košiciach.