Obsah

História Medvedzia

História Medvedzia, dnes mestskej časti Tvrdošína, sa začína písať od roku 1280 – 1290, kedy sa tu usadila rodina zemianskym právom – dostala zemiansky diplom a privilégiá.

Ďalšia písomná zmienka o Medvedzí je z roku 1 355, kedy povýšil kráľ Ľudovít Ladislava a Urbana do stavu a počtu uhorských šľachticov a na znak šľachtictva im daroval pôdu o 10 poplužiach  z lesa zvaného Orava, ktorý bol pri Medveckom potoku so všetkými výnosmi a šľachtickými právami.

Zemanom záležalo na tom, aby si udržali práva, ktoré mali zakotvené v donačných listinách. Rody so šľachtickým titulom mali rôzne výsady. Medzi najdôležitejšie patrila osobná sloboda. Šľachtica mohol súdiť iba kráľ, vlastníctvo šľachty nepodliehalo žiadnej daňovej povinnosti ani colným poplatkom. Šľachtic mal zvrchované právo nad svojim poddaným. Jedinou povinnosťou bola vojenská služba a vernosť kráľovi.

K rodu Medveckých patril aj Malý Bysterec (dnes miestna časť mesta Dolný Kubín).

Z roku 1 778 sa zachoval zápis, že tam „žili zemania v počte 42 ľudí (okrem sluhov) a zemepán família Medveczky“.

Podľa sčítania z roku 1754 v Medvedzí žilo 32 a v 1 778 roku 36 zemianskych rodín – 153 ľudí.

Medvedzie sa spomína aj práci Notitie polyhistora Mateja Bela (1 684 – 1 749), kde je uvedené, že família Medveckých je vlastníkom celého Medvedzia.

V 40-tych rokoch 19. storočia v dôsledku neúrody a hladu odchádzali obyvatelia do južných krajov, najmä na územie dnešného Maďarska.

Medvecký chotár mal v roku 1850 výmeru 934 kat. jutár. V roku 1 837 sa spomína mlyn na Medveckom potoku a garbiareň. Podľa sčítania ľudu v roku 1 870 tu bolo 55 domov a 307 ľudí. V Medvedzí sa pestoval okrem zemiakov, hrubozrnný „čierny“ ovos, kapusta, ľan a pod Skalkami ľan a konope. V polovici 19. storočia sa pod Javorovým vrchom v Pálenici pálili tehly a „robilo sa pálenô“ zo zemiakov. Oproti Skalke, na druhej starne Medveckého potoka bola farbiareň, vyrábala sa tu modrotlač.

Koncom 19. storočia povodne, mrazy, ľadovce a požiare zapríčinili obyvateľom veľké škody. Ich dôsledkom bola podvýživa, ktorá spôsobovala medzi deťmi šírenie rôznych infekčných chorôb. Nedostatok pracovných príležitostí nútil obyvateľov opúšťať rodný kraj a putovať za zárobkami na Dolnú zem a do Ameriky.

Významným rokom pre rod Medveckých z Medvedzia bol rok 1593, kedy získali svoj erb. 

V tomto roku zeman Ján Medvecký a jeho manželka Katarína Somogy s dcérami Annou a Barborou na Pražskom hrade od uhorského a českého kráľa a rímskeho cisára Rudolfa II. Habsburského (1 552 – 1 612) dňa 1. februára 1593 získali erbovú listinu. V nej bol i popis prideleného erbu:

Erb je rozdelený na štyri polia. V I. a IV. poli zlatej farby je odrezaná hlava čierneho orla s vyplazeným červeným jazykom a II. a III. modrom poli (dvorci) na trojitom vrchu zelenej farby sú tri rozvité biele ruže. Podľa medveckého kronikára bol tento erb málo využívaný.

Rodina Medveckých používala aj druhý erb, ktorý mal: „v poli štítu vypínajúceho sa a na zadných nohách čierneho  medveďa na zelenej pažiti. Medveď v pravej labe drží šabľu a v ľavej prednej labe drží naklonený krátky dvojramenný byzantský kríž.

Rovnaký tvarom, ale menší medveď, od pása nahor sa vypína nad korunou osadenou na prilbe, z ktorej po stanách splývajú drapérie – prikrývadlá, z pravej strany zeleno-modré a zľava strieborno-červené.

Z rodu Medveckých pochádzali mnohé významné osobnosti, pôsobiace na Orave i celom území dnešného Slovenska.

 

 

 

Za správnosť a obsah zodpovedá : Mgr. Čelková