Vyhľadávanie:

Mesto Tvrdošín

História Oravíc

Historický miestopis Oravy z roku 1955 prináša množstvo neznámych poznatkov, ktoré objasňujú dejiny oravského ľudu za feudalizmu.

Ing. Andrej Kavuljak (05. 12. 1885 - 30. 05. 1952) bol jedným z malej hŕstky staršej generácie historikov, ktorí sa zaoberali sociálnymi a hospodárskymi dejinami na základe archívneho štúdia. Pochádzal zo známej plátenníckej dediny z Ústia. Celý život sa popri lesníckom odbore zaoberal štúdiom dejín oravského ľudu. Takto zaznamenal vznik Bystrej a Oravíc.

 

Bystrá

Zaniknutá dedinka na území dnešných Oravíc. Jej chotár meral 5 660 kat. jutár, nadmorská poloha 793 m. Založili ju: Adam Benčiak, Valent Greš, Mikuláš Korytár, Michal Chrapek, Šimon Knap, Tomáš Knap, Stanislav Zapastek, Vojtech Slama, Vojtech Plaček, Stanislav Radek, Jano Slonka, Sobek Marčak, Stanislav Sempek, Mikulaj Myšek, Matej Klinovský a Tomáš Sopuch. Rok založenia 1643.

V r. 1647, v čase spisovania port, novozriadená osada Bystrá bola tiež počítaná medzi zdanené dediny; až neskoršie bola pre priveľkú neúrodnost' zeme premenená na majetok:

„Tento majetok v pasienkoch a lúkach nech používa mesto Tvrdošín za istý poplatok“.

V r. 1658 mešťania Tvrdošína „pozumivše, že šoltys bystransky nemohuce zdolati panské platy, poriadky a furovania od tohože šoltýstva vykonavati, dobrovoľne úžitky všetky a pola obsadnute chce zanechati a na pusto zustaviti,“ prosili pána hradu Štefana Tökölyiho, aby im dal do užívania chotár bystranský.

Tökölyi odpovedal takto:

„Ponevadž driečne sme informovaní i opatriti sme dali, že Bystrania i v tých malých dávkach, ktere platiti povinni jsou, ku vyplaceni nejsu dostatečni, k temu take v horách a okolnych dedín chotároch tým vetšie škody činí, nicmenej však více pustnu nežli prospívají v hospodárstvi, rozhodujeme oddať im chotár bystranský.“

To sa i stalo v roku 1659. Tvrdošania za to zaplatili Bystranom 200 zl. Z toho dostal šoltýs 100 zl., dedina 100 zl. Mali sa za 15 dní presídliť a s budovami spraviť, čo chceli. Vysiate oziminy si mohli ohradiť proti tvrdošianskemu dobytku a potom skosiť.

„Ak to neurobia, nech sebe pripíšu následky a nikomu inému, keďže na upozornenie hradného pána už pred rokom nič nedbali, ale svojhlavo zeme obrobili a zasiali.“

Názov Bystrá postupne zanikol. Ostatný raz prichodí r. 1764 ako „praedium Bisztra seu Oravicza“, súc majetkom mesta Tvrdošína.

Takto zmizla dedina Bystrá, jej obyvatelia sa presídlili do susedných dedín.

 

Oravice

Turistické miesto v západných výbežkoch Tatier. Názov sa vzťahoval pôvodne na riečku Oravicu, ktorá tu vzniká sútokom potoka Tichého, Bobrovca, Juráňovej vody, Suchého potoka, Mihulčia a Čierneho potoka, vytekajúcich spod pohraničných hôr tejto horskej skupiny.

Prvá zmienka je z roku 1371, kde sa uvádza rieka Oravicze. K roku 1558 sa spomína „potok Orawicza, tečúci popri osade Chemchowa“.

Oravice boli pôvodne pokryté pralesmi. V r. 1608 za prítomnosti palatína J. Thurzu bolo dohodnuté so šoltýsom Martinom z Trstenej, že sa dáva do úžitku a na vyklčovanie územie „od Čierneho potoka horeliska až po Buobrowecz, y sam Buobrowecz, pustý Uplaz z Suchu Dolinu“.

Na týchto výrobiskách potom vznikla menšia osada, ktorá sa nikdy nevyvinula v dedinu. Osada čoskoro zanikla. V r. 1618 pri stanovení chotára obce Liesek išla hranica „od Cimhovej po Orawiczu riečku“. V r. 1622 pri popise čimhovského chotára mala ísť hraničná čiara k rieke Oravici a od nej smerom“ k východu.

Riečka Oravica - aspoň jej pramenná časť - sa menovala aj Bystrá. Dôkazom je, že pri prameňoch Oravice na území Oravského hradu bola v r. 1643 založená nová valaská osada menom Bystrá a taký názov dával sa len „vodotokom“.

Pri popise hranice Bystrej v r. 1659 sa spomína „potuoček Medvedzí, který vpaduje do Oravice“. Potom prechodia jednotlivé hraničné čiary nad Oravicou, „dolu Oravicov, prosto do Oravice“.

V tom istom roku sa spomína obec Bystrá pri rieke Oravici. Bystrania vzhľadom na potok Oravicu mali za užívanie tejto vody dávať do zámku ročne šesť kôp pstruhov (360 kusov) alebo zaplatiť 7,20 rlf.

Po rozpustení dediny Bystrej v r. 1659 sa jej pozemky dostali do úžitku Tvrdošína, a tak pomaly zanikol aj názov Bystrá.

V r. 1728 prenajali Tvrdošania od zemepánov majetky zvané ľudové Oravica, spolu s hoľami, patriacimi k tomu majetku, za poplatok 240 zl. ročne; na tejto pôde pasú dobytok všetkého druhu, tam rúbu i drevo a kosia.

V r. 1762 pri uzavretí urbárskej dohody medzi zámockým panstvom a mestečkom Tvrdošínom bola zmluva obnovená na majetok „Bisztra čiže Oravicža“.

Spišská biskupská vrchnosť 12. 09. 1816 vydala povolenie, že Tvrdošín môže postaviť v Oravici kaplnku ku cti sv. Anny s tou povinnosťou, že ju bude udržovať vždy v dobrom stave.

Kaplnka bola postavená v r. 1817 - 1820, obnovená v r. 1864. V r. 1828 tu boli 2 domy a 16 obyvateľov, plošná výmera 5660 kat. jutár.

V r. 1837 sa o Oraviciach píše, že ich majú Tvrdošania v nájme od oravského panstva; je tu veľa pastvín, takže okrem svojho dobytka môžu vypásť aj najatý dobytok; z lesov si môžu Tvrdošania brať drevo, pritom môžu ročne predať do 50 pltí úžitkového dreva. Poloha vysokohorská, medzi karpatskými horami, je tu 16 obyvateľov, 1 vodná píla.

Turistami vyhľadávané významnejšie lokality v Oraviciach sú: Magura (1230 m) na slovensko-poľskej hranici; Juráňova tiesňava; Osobitá (1687 m) a Skorušina (1312 m).

S Oravicou susedí poľské turistické stredisko Zakopané.

V Juráňovej tiesňave urobilo oravské panstvo v r. 1885-1886 drevený most 903 m dlhý, pozdĺž celej tiesňavy, aby sa mohla vyvážať železná ruda, ktorú dolovali na hornom konci Juráňovej doliny.

Po zrušení poddanstva zák. č. IX z roku 1848 sa Tvrdošania stali vlastníkmi Oravíc, takže celé územie niekdajšej Bystrej, zaokrúhlené do jedného kompletného majetkového celku, podľa urbárskej dohody z 09. 12. 1867 prešlo do neobmedzeného vlastníctva urbárnikov obce Tvrdošín.