Vyhľadávanie:

Mesto Tvrdošín

2.9.2017 Po stopách Harryho Pottera

Keď sa spomenie Harry Potter, všetci si určite predstavíme mladého chlapca na metle s prútikom v ruke. My sme sa po jeho stopách vybrali po vlastných,a tak sa chceme  s vami podeliť o úžasné zážitky, z ktorých síce nohy boleli, ale srdcia boli plné radosti.

Na začiatok snáď treba spomenúť, že na túto dobrodružnú cestu sme vycestovali 9. septembra v sobotu, skoro ráno, poniektorí s celými bochníkmi chleba. Hneď prvý spoločný zážitok spočíval v ceste autobusom a následne trajektom cez kanál La Manche. V autobuse sme museli sedieť viac ako 20 hodín, len s malými „cik-pauzami“, takže po ceste sme mali zadky ploché ako laty a na trajektevlny  vyskúšalikaždého v jeho stabilite. Cestovanie ubiehalo pomerne rýchlo, pretože panovala dobrá nálada, k čomu sme prispeli nielen my, žiaci, ale aj dospelá časť nášho osadenstva. Po dlhej  ceste plnej zábavy, sme konečne dorazili  do Londýna – nášho prvého cieľa – a mohli dať riadne zabrať aj  nohám.

V Londýne sme sa riadili heslom: „Stihni všetko, čo sa dá.“Londýn, je asi 27-krát väčší, ako  naše „kráľovské mesto“ Tvrdošín, preto ponúka  rôzne netradičné druhy dopravy. A tak sme si do centra mesta vybrali jednu z nich – plavbu loďou  po svetoznámej rieke Temži. Prostredníctvom pútavého výkladu nášho sprievodcu  sme videli Big Ben (známa hodinová veža so slávnym zvonom), ktorý aj napriek tomu, že bol v rekonštrukcii nič nestrácal na svojej majestátnosti. Obdivovali sme Buckingham Palace, kde kráľovná Betka síce nepozýva na čaj, ale zato sme mali možnosť vidieť striedanie stráží. Westminster Abbeya, Houses of Parliament  - typické pamiatky v neogotickom štýle, ktoré nevynechá žiadny návštevník Londýna.  Slávne námestie Trafalgar Square, na seba tiež nenechalo dlho čakať a na krátky čas sa stalo miestom nášho odpočinku. Unavení po celodennom výlete sme autobusom smerovali k miestu stretnutia  s londýnskymi rodinami, kde sme strávili jednu noc. Cestou k nim nám došlo, že sa  budeme musieť nejako  dorozumieť a vtedy niektorí s hrôzou zistili, že angličtina je vlastne cudzí jazyk! Odvšadiaľ zrazu znelo nervózne: „Hello, my name is...“.V rodinách sme zažili mnohé vtipné zážitky, ktoré by vás určite  bavilo čítať, aleto možno niekedy inokedy...

Na druhý deň sme sa všetci opäť stretli. Zo zoznamu  žiakov (ktorý sa čítal najmenej 15-krát za deň),nikto nechýbal. Usúdili sme, že tá „naša“ angličtina nie je až taká hrozná, keď sme dokázali prísť späť na miesto stretnutia a možno aj zmaturujeme. Naša ďalšia cesta pokračovala z Londýna cez celé Anglicko do škótskeho Edinburgu, kde sme tentokrát v škótskych rodinách pobudli 4 dni a tri noci.

Naša ďalšia cieľová stanica bola  tentokrát na druhom najväčšom obývanom zámku v Anglicku –Alnwick Castle, na ktorom sa natáčali exteriérové scény z Harryho Pottera. Videli sme impozantné priestory, kde Harry prvýkrát vzlietol na metle. Samozrejme sme  neodolali ani my a skúšali   to tiež, len bez metly. (Metlobaloví borci z nás teda nebudú.)Práve na tomto mieste sa počasie zhoršilo a kvôli dažďu  viacerí zmokli, pretože dáždniku je predsa najlepšie v kufri v autobuse. Neuvedomili sme si, že počasie na ostrovoch je nevyspytateľné a s dažďom a vetrom treba stále rátať. Cestou naspäť, sme dali priestor pesničkám, teda dali sme sa do spevu. Samozrejme, že na súkromnej párty v autobuse rezonovala  tá naša, oravská: „Na Orave dobre, na Orave zdravo...“. Po zrelej úvahe sme zistili, že speváci z nás tiež nebudú.

Piaty deň sme sa zahrali na vedcov a zamierili do najväčšieho mesta Škótska – Glasgowa, konkrétne do Glasgow science centre (planetárium a experimentálne centrum).  Hrať sa tam na múdrych,  nebolo vôbec ťažké, lebo ak sa vedci takto hrajkajú celé dni, ako my tam, tak samozrejme, že všetci chceme byť vedátormi. (Takže vedci by z nás možno mohli byť.) Každý si našiel svoje stanovisko, či už ho zaujímal vesmír, ľudské telo, hlavolamy, či očné klamy. Rozmýšľali sme, že tam zostaneme ešte do ďalšieho dňa, aby sme stihli vidieť všetko, čo sa v tejto budove vidieť dalo. Program na druhý deň bol však jasne daný  a my sme ho museli rešpektovať. Večer sme unavení, plní dojmov a zážitkov padli na posteľ v našich náhradných rodinách a spali spánkom spravodlivých. Ubytovanie v rodinách bolo pre nás veľkým prínosom. Mali sme možnosť spoznať ich spôsob života, kultúru, zvyky, ich tradičné jedlá a v neposlednom rade to bol pre nás týždňový kurz angličtiny v prirodzenom prostredí.

Ďalší deň bol opäť zmesou spoznávania a putovania po stopách Harryho Pottera. Hlavný bod programu bol prejazd cez Glenfinnan Viaduct. Išli sme  vlakom, ktorý sa síce tomu Rokfortskému expresu (vlak, ktorým Harry cestoval do školy) podobal len tým, že chodil po koľajniciach, ale všetci sme videli a zažili tú slávnu trasu, po ktorej jazdil skutočný Rokfortský expres, prerážajúci  obrovské kopce a lúky škótskej vysočiny. A nech vám ktokoľvek a akokoľvek dobre opisuje, aké krásne je pohorie Highlands, verte, že slovami to nedokáže. My sme z toho pohľadu mali sánky až v údolí Glencoe. Ani všetky naše zariadenia s fotoaparátom nedokázali zachytiť tú krásu, ktorú sme videli na vlastné oči. Zároveň sme začali byť trošku nervózni, nakoľko sa blížila naša  plavba po jazere Loch Ness. O príšerke Nessie, ktorá sa vraj z času na čas z tohto  jazera vynorí, ste už určite počuli.  A či sme ju videli? Skutočne sme sa snažili a vykrúcali krky na všetky strany, pričom sme pri každom podozrivom pohybe z vody híkali, alebo cvakali fotoaparátmi.  Neverili by ste, ale  predsa sa nám niečo podarilo zachytiť. Naše tajomstvo tohto záberu však samozrejme neprezradíme. V každom prípade, veľa „momentiek“ sme nestihli, nakoľko  sme boli zaujatí sprievodným slovom a skvelým hereckým výkonom nášho mladého  sprievodcu na lodi. Tú noc sme poslednýkrát klesli na posteľ v náhradných rodinách a sladko snívali o kamoške Nessie, ktorá si nás ešte pred tromi hodinami chcela podať na večeru.

Posledný deň v Škótsku sme strávili v jeho hlavnom meste – Edinburghu. Prvý na zozname bol slávny Edinburghský hrad, kde nás bezpečnostné zložky kvalitne prehľadali, aj napriek nášmu anjelskému výzoru a ešte anjelskejšiemu vnútru. Potom sme si už užívali prehliadku krásneho hradu a výhľady na hlavné mesto Škótska – Edinburgh. Následne sme sa po najkrajšej Edinburghskej ulici menom Royal mile presunuli  ďalej až ku budove škótskeho parlamentu. Tu sme prvýkrát zradili náš autobus a vymenili ho za dvojposchodový, aby sme sa dostali do prístavu Leith, kde nás už čakala prehliadka kráľovskej jachty – Royal Jacht Britannia. Tu sme dostali do ruky  jednosmerný mobil a pobrali sme sa  každý svojou cestou. Zo slúchadla sme si vypočuli zaujímavosti o tejto naozaj luxusnej jachte, ktorá slúžila kráľovnej  Alžbete II. a jej rodine  pri oficiálnych zahraničných cestách až do roku 1997. Dnes sa už neplaví, slúži len pre komerčné účely. Po dychvyrážajúcej prehliadke jachty, sme naše uťahané nohy ešte chvíľu povláčili po obchodoch a čiastočne sa zrelaxovali nočným prejazdom späť do Londýna.

Posledný deň nášho výletu sme  celý venovali Harrymu Potterovi. Navštívili sme Warner Bross štúdiá, kde sme zažili ako sa natáčal Harry Potter. Mali sme možnosť  vyskúšať si nasadnutie a lietanie na metle, cestovanie v Rokfortskom exprese, vidieť sveter, ktorý sa štrikuje sám, obed, čo sa varí sám a panvicu, ktorá sa sama umyje. Ktorá žena by to nebrala? Ale my sme len obyčajní mukli (obyčajní ľudia, nie tí čarodejníci v epizódach o Harry Potterovi), a tak nám k tomu všetkému muselo postačiť zelené plátno a metla s plôškou na sedenie.

Po vyskúšaní si života Harryho Pottera sme sa plní  dojmov vybrali  na dlhú cestu  domov. Hneď sme napísali našim rodinám, aby nám pripravili kurací vývar a bryndzové halušky, lebo sa plní dojmov a zážitkov vraciame späť na naše milované  Slovensko.

                         Žiaci Spojenej školy Tvrdošín